Častejšie, pohodlnejšie aj ekologicky: Nasadzujeme do premávky flotilu nových trolejbusov


Linku 61, ktorá spája Hlavnú stanicu s letiskom, budú od soboty 3. februára 2024 obsluhovať nové ekologické trolejbusy, pričom na úseku bez trolejového vedenia (Trnávka – Avion – Letisko) bude využívaná energia z batérií vozidla. Zmena pohonu na linke 61 z doterajšieho naftového na elektrický predstavuje nezanedbateľný ekologický aspekt, ktorý prispieva k zlepšeniu životného prostredia na trase Hlavná stanica – Trnavské mýto – Trnávka – Avion – Letisko. Spolu s nasadením nových trolejbusov príde  aj k zlepšeniu intervalu v najvyťaženejších časoch z 10 na 7-8 minút (popoludňajšia špička pracovných dní), čo v priemere celoročne zvýši kapacitu až o 21 %. Nové vozidlá sú kapacitnejšie v porovnaní so súčasne nasadzovanými autobusmi a zároveň ponúkajú aj priestory na komfortnú prepravu batožiny.

Výrazného zlepšenia sa dočká linka 71, na ktorej budú nasadené veľkokapacitné vyše 24-metrové MEGAtrolejbusy. Na trase Hlavná stanica – Trnavské mýto – Miletičova – Gagarinova – Cintorín Vrakuňa – Čiližská sa tak oproti doterajším 18-metrovým vozidlám zvýši kapacita jednotlivých spojov o takmer 50 osôb, čo pocítia obyvatelia Vrakune, Podunajských Biskupíc, Ružinova, ale aj cestujúci smerujúci do business centier na Prievozskej ulici. Linka 71 zvládne aj nárazový dopyt cestujúcich, keď príde na Hlavnú stanicu viacero vlakov naraz. Trolejbusy liniek 71 a 72 budú v špičke naďalej odchádzať z Dolných honov v následnom intervale 3-4 minúty.

„Som rád, že nasadením nových vozidiel zvýšime prepravnú kapacitu najvyťaženejšej trolejbusovej linky 71 a tiež, že do „rodiny“ trolejbusových liniek privítame linku 61. Nasadenie nových trolejbusov aj na trasy, kde doposiaľ premávali autobusy bude znamenať ďalšie rozšírenie ekologickej dopravy v meste,“ uviedol Martin Rybanský, predseda predstavenstva Dopravného podniku Bratislava.

Na linku 40 budú čoskoro nasadené nové kĺbové 18-metrové trolejbusy s batériovým pohonom, ktoré nahradia 12-metrové trolejbusy s dieselovým agregátom. Spolu s navýšením počtu spojov v najvyťaženejších časoch (rána pracovných dní a víkendové popoludnia) príde k výraznému zvýšeniu ponúkanej kapacity  až o 53 % (v priemere celoročne). Cestovanie v úseku Hlavná stanica – Račianske mýto – Autobusová stanica – Nové SND tak bude podstatne komfortnejšie. 

Zmena nástupíšť na Hlavnej stanici

S prihliadnutím na spoločné úseky trás príde k zmene nástupíšť liniek 40 a 61 pri Hlavnej stanici. Linka 61 bude po novom odchádzať z (vonkajšieho) nástupišťa D, vďaka čomu budú linky 61 a 71 smerujúce na Trnavské mýto obsluhovať to isté nástupište. Linka 40 bude po novom odchádzať z (vnútorného) nástupišťa F.

Po ukončení zácviku vodičov budú v marci zaradené do premávky aj nové 12-metrové trolejbusy s batériou. V tejto súvislosti príde k zlúčeniu liniek 41 a 44 do novej trasy linky 44 Koliba – Hodžovo nám. – Hrad – Búdková – Drotárska cesta – Hroboňova – Hlavná stanica. Príde tak k zavedeniu priameho spojenia z Hlavnej stanice na Hrad alebo z oblasti Drotárskej cesty do centra mesta. Na úsek trasy bez trolejového vedenia (Búdková – Drotárska cesta – Hroboňova) bude využívaná energia z batérií vozidla. Skvalitní sa dopravná obsluha pre obyvateľov Starého Mesta, študentov smerujúcich z vlakov na internáty či návštevníkov Horského parku.

V lete budú nové klimatizované trolejbusy nasadené aj na linku 33. Nahradia staré neklimatizované vozidlá, ktoré na Dlhé diely jazdia od roku 2006.

Nové vozidlá sú vo vysokom štandarde

Trolejbusy majú výbavu, ktorá je už cestujúcim dobre známa z iných doposiaľ zakúpených vozidiel. Ide najmä o výkonnú klimatizáciu, determálne sklá, ale aj pokročilý informačný systém. Na informovanie cestujúcich slúžia veľké obrazovky zobrazujúce prestupy v reálnom čase, zvukové hlásenia aj pre nevidiacich a veľký farebný LED panel na prednom čele vozidla, ktorý zobrazuje okrem iného aj čas do odchodu z prvej zastávky na trase.

V 1. štvrťroku 2024 bude takto zaradených do premávky dokopy 50 nových trolejbusov s batériou, ktorých nákup bol spolufinancovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.